Viesť oficiálny zoznam akcionárov nie je iba povinnosť, ale aj ochrana akcionára

Povinnosť viesť zoznam akcionárov listinných akcií na meno, ukladá spoločnostiam zákon o cenných papieroch a zároveň aj obchodný zákonník. Množstvo spoločností si túto povinnosť neplní, neuvedomujúc si dôležité právne a praktické dôsledky pre spoločnosť a jej akcionárov.

Niektoré spoločnosti na Slovensku fungujú aj bez oficiálneho zoznamu akcionárov listinných akcií na meno. To môže ovplyvniť platnosť valného zhromaždenia a rozhodnutí, ktoré sa na ňom prijmú. „Podľa Obchodného zákonníka, každý kto je vlastníkom listinnej akcie na meno nie je automaticky vo vzťahu k emitentovi aj akcionárom. Tým sa stáva až vtedy, keď je zapísaný v zozname akcionárov, ktorý v zmysle novely Obchodného zákonníka z júla 2015 vedie centrálny depozitár,“ vysvetľuje Michal Ninis, vedúci odboru Obchodných služieb CDCP. Ak je teda niekto vlastníkom listinnej akcie, ale nie je zapísaný v zozname akcionárov listinných akcií na meno vedenom centrálnym depozitárom, v takom prípade vo vzťahu k emitentovi nemá napríklad právo hlasovať na valnom zhromaždení a nemá právo ani na výplatu dividend. Aby emitent naplno využil výhody vedenia zoznamu akcionárov listinných akcií na meno centrálnym depozitárom, je potrebné, aby zoznam udržiaval aktuálny.

Transparentnosť a ochrana práv akcionára

V prípade súdneho sporu medzi spoločnosťou a akcionármi, súd rozhodnutie valného zhromaždenia môže vyhlásiť za neplatné, ak súd zistí, že na valnom zhromaždení hlasovali osoby nezapísané do zoznamu akcionárov v centrálnom depozitári. Vedenie zoznamu akcionárov treťou stranou (centrálnym depozitárom) tak zvyšuje aj právnu istotu pre akcionára. „Ako náhle by medzi akcionármi došlo k súdnemu sporu, vzniká problém. Sami akcionári by teda mali požadovať od emitenta, aby si splnil svoju zákonnú povinnosť a odovzdal vedenie zoznamu akcionárov centrálnemu depozitáru,“ hovorí Michal Ninis. Bežným prípadom z praxe je podľa Ninisa aj to, že spoločnosť, ktorá neodovzdala vedenie zoznamu akcionárov centrálnemu depozitáru, má problémy zostaviť aktuálny zoznam akcionárov. Navyše akcionár môže listinný cenný papier aj stratiť, alebo tento môže byť predmetom dedičského konania. „Hľadať množstvo akcionárov, či zisťovať zmeny vo vlastníctve listinných akcií často nebýva jednoduché. Vedenie zoznamu treťou osobou, ktorá má na uvedenú činnosť príslušné povolenie, je rozhodne transparentnejší spôsob,“ hovorí.  

Koneční užívatelia výhod

Pokiaľ má spoločnosť záujem o čerpanie štátnych dotácií, alebo sa chce uchádzať o štátne zákazky, musí patriť medzi partnerov verejného sektora. „Do registra partnerov verejného sektora sa zapisujú aj koneční užívatelia výhod týchto subjektov a práve pre účel ich identifikácie si príslušná inštitúcia vyžaduje zdokladovanie akcionárskej štruktúry spoločnosti,“ vysvetľuje Michal Ninis. Podľa CDCP štátne inštitúcie dôverujú zoznamom akcionárov, ktoré sú vedené v centrálnom depozitári, nakoľko zákon o cenných papieroch už od roku 2002 stanovuje povinnosť emitenta listinných akcií na meno uzavrieť s centrálnym depozitárom zmluvu o vedení zoznamu akcionárov. Obdobne konečných užívateľov výhod preverujú aj banky u žiadateľov o poskytnutie úveru.

Pri zápise zmien, ku ktorým došlo na základe rozhodnutia akcionárov spoločnosti, do obchodného registra tak isto vyžaduje registrový súd predloženie zoznamu akcionárov vedenom centrálnym depozitárom. Pri jeho nepredložení môže dôjsť k odkladu zápisu do obchodného registra, čo môže mať pre spoločnosť závažné právne aj praktické dôsledky.