Európsky trh po-obchodných služieb je dlhodobo charakterizovaný vysokým stupňom fragmentácie. Táto situácia je výsledkom historického vývoja, keď sa kapitálové trhy formovali prevažne na národnej úrovni a každá krajina si vytvorila vlastné právne, technologické a organizačné rámce. Dôsledkom sú rozdiely v regulácii, technológiách aj v dostupnej likvidite, ktoré dodnes ovplyvňujú fungovanie európskeho kapitálového trhu. Keďže úplná harmonizácia firemného práva v Európe nie je realistická, pozornosť sa sústreďuje najmä na integráciu z pohľadu likvidity a efektívnej spolupráce medzi trhovými infraštruktúrami.
Významným zdrojom fragmentácie je veľký počet centrálnych depozitárov pôsobiacich v Európe. Hoci Európska komisia v minulosti naznačila možnosť ich konsolidácie, samotné depozitáre upozorňujú, že hlboký a likvidný trh s akciami nemožno dosiahnuť jednoduchou fúziou infraštruktúr. Efektívnejšou cestou je posilnenie spolupráce a prepojenia medzi nimi. V tejto súvislosti zohrala dôležitú úlohu spoločná infraštruktúra TARGET2-Securities, ktorá v minulosti prispela k odstráneniu časti technologických bariér v oblasti vyrovnania obchodov. Diskusia však pokračuje o ďalšej technickej integrácii prostredníctvom interoperability, ktorá by umožnila vytvorenie siete prepojených depozitárov fungujúcich na spoločnej platforme s otvoreným prístupom, bez potreby vytvorenia jedného centrálneho depozitára.
Zdroj foto: ecsdaconference.eu
Fragmentácia trhu sa prejavuje aj na úrovni emitentov a investorov. Emitenti čelia rozdielnym pravidlám pri vydávaní cenných papierov a investori, ktorí chcú investovať do viacerých krajín, si často musia zriaďovať účty v rôznych jurisdikciách. Hoci niektoré európske depozitáre už dnes umožňujú jednotný prístup k desiatkam trhov, bariéry naďalej pretrvávajú. Regulácia má v tomto smere významný potenciál – môže pomôcť odstrániť prekážky pre emitentov a investorov, podporiť konkurenciu medzi infraštruktúrami a prispieť k vytvoreniu integrovaného kapitálového trhu.
Z hľadiska globálnej konkurencieschopnosti má Európa silné východiská. Kapitálový trh EÚ sa opiera o stabilné právne prostredie, vysokú úroveň ochrany investorov a efektívnu infraštruktúru. V porovnaní s USA a Áziou dosiahla Európa výrazný pokrok v oblasti štandardizácie a spoločných projektov. Zároveň však existuje priestor na ďalšie zlepšenie, najmä pokiaľ ide o posilnenie konkurencie, interoperability a slobodnej voľby depozitára zo strany klientov. Tieto faktory sú kľúčové pre schopnosť európskeho trhu prilákať investorov a udržať rastúce firmy v Európe.
Úspech Únie kapitálových trhov je úzko spätý so schopnosťou poskytovať dostatočnú likviditu a zabezpečiť financovanie ekonomiky. V tomto kontexte sa čoraz viac zdôrazňuje význam Únie úspor a investícií, ktorej cieľom je presmerovať úspory domácností a súkromný kapitál na kapitálové trhy. Podľa odborníkov je potrebné konať rýchlo, keďže hlboké a likvidné kapitálové trhy sú nevyhnutné pre dlhodobý hospodársky rast a konkurencieschopnosť Európy.
Významným faktorom budúceho vývoja je digitalizácia. Depozitáre sa musia zamerať na digitalizáciu procesov, konsolidáciu platforiem a lepšiu integráciu dát. Digitálna trhová infraštruktúra môže priniesť výrazné úspory času a nákladov, znížiť komplexnosť cezhraničných operácií a zvýšiť efektívnosť celého systému. Podobný potenciál má aj využívanie umelej inteligencie, ktorá umožňuje vyššiu mieru automatizácie a presnejšie spracovanie údajov. Zároveň je však dôležité zabezpečiť, aby sa do digitálneho prostredia nepreniesla existujúca fragmentácia tradičných trhov.
Budúcnosť kapitálového trhu smeruje k digitálnym a tokenizovaným cenným papierom, ktorých širšie využitie sa očakáva v horizonte okolo roku 2030. Záujem investorov o tokenizované aktíva rastie, čo potvrdzujú aj kroky významných globálnych finančných inštitúcií. Mení sa aj správanie investorov, najmä mladšej generácie, ktorá čoraz viac využíva digitálne platformy a kryptoburzy. V budúcnosti sa predpokladá prechod na nepretržité vyrovnanie obchodov, využívanie cloudových technológií a ďalšie technologické inovácie. Tradičné depozitáre sa v tomto prostredí budú musieť adaptovať a nájsť si nové úlohy.
Technologický pokrok však prináša aj nové riziká. Rastú kybernetické hrozby, zvyšujú sa požiadavky na fyzickú ochranu infraštruktúr a pribúdajú reputačné a regulačné riziká. Nové výzvy prinášajú aj deepfake technológie a komplexnosť spojená s kryptoaktívami. Zvládanie týchto rizík si vyžaduje neustále inovácie, vysokú úroveň bezpečnosti a úzku spoluprácu medzi infraštruktúrami a regulátormi.
Na technologický vývoj reaguje aj Európska centrálna banka, ktorá sa zameriava na podporu integrácie kapitálového trhu, inovácií, menovej suverenity a bezpečnosti infraštruktúr. ECB poukazuje na pretrvávajúcu fragmentáciu v oblasti vydávania cenných papierov a správy aktív, ktorú rieši AMI-SeCo (Poradná skupina pre trhové infraštruktúry cenných papierov a kolaterál) a ECMS (Systém riadenia kolaterálov Eurosystému). V oblasti technológie distribuovanej účtovnej knihy spustila ECB projekty PONTES a APPIA, ktoré majú podporiť využívanie DLT v európskych trhových infraštruktúrach. Ich cieľom je vytvoriť moderné technologické riešenia, ktoré prispejú k efektívnemu, bezpečnému a konkurencieschopnému fungovaniu európskeho kapitálového trhu.
Informácie zazneli na konferencii ECSDA, ktorá sa konala 18. novembra 2025 v Bruseli.
Autor: Dagmar Kopuncová
