DLT (Distributed ledger technology) je IT technológia postavená na filozofii decentralizovanej databázy, ktorej obsah je riadený viacerými používateľmi. Všetky transakcie v rámci distribuovaného DLT prostredia sú validované a registrované súbežne na viacerých miestach (uzloch), čím sa vytvára spoločný konsenzus vierohodnosti každej transakcie v rámci daného prostredia.
Asi najznámejšia implementácia technológie DLT je Blockchain, ktorý ku každej transakcii dopĺňa digitálny odtlačok (hash) dokazujúci nemeniteľnosť transakcie. Transakcie sú potom spájané do skupín (blocks) a každá skupina transakcií obsahuje digitálny odtlačok predchádzajúcej skupiny transakcií, čím vzniká na seba nadväzujúci reťazec (chain). Práve preto sa DLT často krát nazýva aj Blockchain.
DLT prístup je v zjavnom rozpore s tradičným prístupom, kedy banková inštitúcia alebo centrálny depozitár po prijatí príkazu tento najskôr validuje a následne spracuje. Výsledkom je, že daná inštitúcia má ako jediná plnú kontrolu nad transakciou, keďže predstavuje jediný centrálny uzol spracovania. Tento prístup je postavený na veľkej miere dôvery v danú inštitúciu a historicky sa dosiaľ ukázal ako najlepší. Inými slovami dve protistrany transakcie sa plne spoliehajú na dôveryhodnú inštitúciu (tretiu stranu) vo veci správneho spracovania ich transakcie. Príchod DLT technológie tak prirodzene ponúka technickú možnosť, aby pre spracovanie transakcie existencia jediného centrálneho uzla už nebola nevyhnutná.
Aké sú možné dopady DLT technológie na post-trade služby?
Centrálne depozitáre dnes plnia dôležitú a nezastupiteľnú rolu konečnej evidencie vlastníctva cenných papierov. Okrem toho, mnohé depozitáre ponúkajú aj ďalšie služby najmä v oblasti korporátnych udalostí alebo vedenia registrov záložných práv na cenné papiere, prípadne iné služby.
Prevláda názor, že DLT technológia môže mať potenciál zmeniť dlhé roky zabehnuté zvyky a postupy v oblasti post-trade služieb. Či však až ohrozenie postavenia pre centrálne protistrany, custodiánov a v končenom dôsledku aj centrálne depozitáre ako kľúčových sprostredkovateľov je nejasné.
Skutočné dopady DLT na post-trade služby môžu byť do značnej miery závislé aj na (1) vývoji regulácie pre túto oblasť a (2) prístupe inštitúcie k inováciám, či bude DLT vnímané ako hrozba alebo ako príležitosť na skvalitnenie alebo rozšírenie služieb.
V oblasti regulácie, v septembri 2020 Európska komisia zverejnila návrh regulácie Pilotného režimu pre trhové infraštruktúry založené na DLT technológii. Okrem všeobecne deklarovaného podporného stanoviska pre túto iniciatívu existujú aj konkrétne formulované výhrady, napríklad:
– súčasná CSDR regulácia nevytvára žiadne bariéry voči DLT, je teda technologicky neutrálna. Preto všetky závery z pilotného režimu pre DLT by mali byť radšej zapracované do existujúcej regulácie ako vytvárať novú špeciálnu úpravu regulácie účelovo viazanú pre DLT,
– možnosť pre MTF poskytovať aj služby vyrovnania bude generovať nové riziká – nie je dodržané pravidlo – rovnaký biznis, rovnaké pravidlá, rovnaké riziká (depozitáre nemajú možnosť prevádzkovať obchodnú platformu, kým MTF tú možnosť podľa návrhu regulácie majú mať),
– chýbajú spoločné praktiky a štandardy pre využitie DLT v praxi, ktoré by zabezpečili dôležitú schopnosť DLT systémov v post-trade službách komunikovať ako medzi sebou, tak aj s tradičnými systémami, čo môže mať za následok nárast fragmentácie na trhu.
V otázke praktického prístupu inštitúcií k DLT technológii sú dostupné informácie, že niektoré experimentujú ohľadne využitia DLT v praxi s cieľom zvýšiť efektívnosť a znížiť náklady na post-trade služby a to najmä v oblasti corporate actions, menej už v oblasti svojich hlavných služieb. Bližšie informácie o doterajších skúsenostiach ukazujú, že DLT riešenia sú schopné spracovať aj veľké a komplexné transakcie, ale súčasne naznačujú aj existujúce a nevyriešené problémy:
a) interoperabilita – budú schopné DLT systémy komunikovať s inými systémami okolo seba ak neexistujú štandardy? Chýbajúce štandardy využitia DLT v praxi budú nutne prinášať nové riziká.
b) budú DLT systémy postavené ako verejné alebo privátne DLT siete?
c) kybernetické hrozby – úspešný útok na smart kontrakty z platformy Ethereum ukázal, že aj DLT riešenie nie je úplne imúnne voči bezpečnostným hrozbám.
Niet pochýb, že existujúce procesy a systémy je možné z technického pohľadu preniesť do DLT prostredia. Aká však bude pridaná hodnota a návratnosť investícií týchto služieb v DLT prostredí v porovnaní s tradičným prostredím? Jasné odpovede, podporené reálnymi a úspešnými biznis prípadmi v post-trade službách v EU a tiež platnými DLT štandardmi stále chýbajú.
Autor: Ing. Karol Gers
